Tak už to mám za sebou. Ako každý rok,tak aj teraz sme nakúpili vence,kvety, sviečky a vydali sa na púť po cintorínoch v Košiciach,rodisku manželky na severovýchode Slovenska,v Sečovciach a napokon doma v Prešove. Je to tajomný deň tento sviatok zosnulých a ja sa priznám,že aj keď to niekomu môže pripadať trochu morbídne,tak sa ja sa na ten deň teším a už niekoľko dní pred ním si listujem v albumoch s fotografiami,smejem sa aj plačem pri spomínaní na zážitky s mojimi zosnulými príbuznými a veľmi,veľmi by som im chcel povedať to,čo som im za ich života nepovedal....že som ich mal rád a že mi chýbajú. Tak sa aspoň utešujem,že tam na ich hroboch,keď im zapálim sviečku to počuť budú.
Chcel som na túto tému napísať obsiahlejší článok,ale narazil so na majstra,ktorý to napísal lepšie ako by som to dokázal ja. Tak nech sa páči :
Comments