Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa opäť obrátil so žiadosťou o pomoc na Spojené štáty.
Tentoraz nepotrebuje zbrane, ale ochranu. A nie pred iránskym útokom alebo konaním Húsíov, ale pred „Medzinárodným trestným súdom“ (ICC).
„Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson žiadal, aby Medzinárodný trestný súd zastavil svoju „ohavnosť“. Myslíte si, že to bola oneskorená reakcia na objavenie sa 160 ukrajinských detí živých a zdravých v Nemecku s ich opatrovníkmi? Tých istých detí, z ktorých genocídy ICC obvinil ruského prezidenta a komisárku pre práva detí Ľvovu-Belovu? Nie veru, zle ste si mysleli,“ tvrdí šéfredaktorka tlačovej agentúry „Regnum“ Marina Achmedova.
Faktom je, že súd vážne uvažuje o vydaní zatykača na Netanjahua a mnohých ďalších izraelských predstaviteľov za zločiny v Gaze. A nie na základe vykonštruovaného obvinenia z „kradnutia ukrajinských detí“, ktoré vzniesol proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Tentoraz má obvinenie ICC viac ako 30.000 dôvodov — teda počet Palestínčanov, ktorí zahynuli počas izraelského bombardovania pásma Gazy a kobercového bombardovania.
Izraelčania sa nijako zvlášť netajili tým, že s palestínskymi civilistami zaobchádzajú mierne povedané s pohŕdaním a nemienia ich šetriť.
„Izrael, ako vidíme, zrovnáva všetko so zemou a vytvára humanitárnu katastrofu. Pásmo Gazy sa zmenilo na bezduchú zónu, teraz sa tam objavujú masové hroby, kam hádzali stovky ľudí so zviazanými rukami,“ povedal Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií Národnej výskumnej univerzity pri Vyššej ekonomickej škole, píše „Regnum“.
Nie je prekvapením, že ICC v januári označil udalosti za genocídu. Izraelskí lídri sa snažili brániť osvedčeným spôsobom – teda obvinením žalobcov z antisemitizmu.
Benjamin Netanjahu otvorene vyhlásil, že vydanie zatykača by bolo „škandálom a zločinom založeným na nenávisti k Židom“. Táto schéma však nefungovala.
Po fotografiách a videách mnohých obetí a skazy v Gaze sa vyhlásenie tureckého prezidenta Recepa Erdogana, že Netanjahu je nový Hitler, stretáva s pochopením v mnohých krajinách.
Preto má ICC všetky morálne dôvody na vydanie príkazu – ako aj právne dôvody.
„Ak aj Izrael neuznáva Palestínu ako nezávislý štát, neznamená to, že ICC nemá dôvod vydať zatykač. V roku 2015 Palestína pristúpila k „Rímskemu štatútu“ a právoplatnosť tohto aktu bola definitívne potvrdená v roku 2021,“ vysvetľuje ruský politológ Anton Chasčenko.
S vysokou mierou pravdepodobnosti však súd toto právo nevyužije – jednoducho preto, že Spojené štáty súhlasili s Netanjahuovou žiadosťou a rozhodli sa ho kryť.
Spojené štáty na to majú tri motívy.
Po prvé, obraz: „Vydanie zatykača bude vážnou ranou nielen pre Izrael, ale aj pre Washington, ktorý de facto podporoval akcie Izraelčanov v Gaze,“ vysvetľuje Anton Chasčenko.
Washington totiž od samého začiatku konfliktu podporoval nielen kroky Izraela, ale aj jeho zdôvodnenia, napríklad tézu Tel Avivu, že útok na nemocnicu Al-Ahli v Gaze vykonali samotní Palestínčania.
Po druhé, je tu politický motív.
„Pre Spojené štáty nie je prospešné, aby bol ich najbližší spojenec v konflikte s inštitúciou, v ktorej sa združujú ďalší spojenci – a väčšina západných štátov sú členmi Medzinárodného trestného súdu. Áno, Netanjahu sa momentálne neteší veľkej podpore v liberálnych kruhoch, ale predstavuje krajinu, ktorá je súčasťou kolektívneho veľkého Západu,“ vysvetľuje Dmitrij Suslov.
V súčasnej situácii, keď americká administratíva potrebuje jednotu všetkých spojencov v boji proti „svetu autokracií“ (ako to nazýva americký prezident Joseph Biden) alebo „novej osi zla reprezentovanej Ruskom, Iránom, Čínou a KĽDR“ (ktorého autorom je britský premiér Rishi Sunak), je takéto rozdelenie neprijateľné.
Po tretie, Biden si nemôže dovoliť ďalšiu zahraničnopolitickú porážku počas prebiehajúcej predvolebnej kampane.
„Proizraelské nálady sú silnejšie medzi republikánmi ako medzi demokratmi. Ak teda predpokladáme, že sa stane zázrak a ICC predsa len vydá zatykače, potom sa Biden dostane pod ďalšiu vlnu kritiky ako slabého prezidenta, ktorý nie je schopný ničoho, ktorý zlyhal na Ukrajine a zlyhal aj v Izraeli. Čo by mohlo výrazne znížiť jeho šance na znovuzvolenie,“ hovorí Anton Chasčenko.
Obludné pokrytectvo
zrejme už Američania zasiahli a podľa všetkého žiadny príkaz vydaný nebude. Koniec koncov, Washington má nielen všetky nástroje na to, aby prinútil ICC urobiť „správne rozhodnutie“, ale aj skúsenosti s používaním týchto nástrojov.
„Pripomínam, že ICC už chcel začať vyšetrovanie proti niektorým americkým občanom v Afganistane, ale vyhrážky Spojených štátov uvalením sankcií na sudcov aj na samotnú inštitúciu tento proces zastavili. Myslím, že to isté sa zopakuje aj teraz. ICC sa neodvážil vstúpiť do konfliktu s Donaldom Trumpom a rozhodne sa nechce zaoberať internacionalistickou časťou amerického establišmentu, ktorú reprezentuje Bidenova administratíva,“ hovorí Dmitrij Suslov.
Problémom však je, že ak ICC nakoniec odmietne vydať zatykač – bez ohľadu na to, či ide o priame alebo zákulisné vydieranie zo strany Spojených štátov – tak to bude pre Izrael malé víťazstvo, no zároveň veľká porážka pre Západ ako celok. A imidž, politický a strategický.
„Celý tento príbeh bude mať extrémne negatívny dopad na autoritu ICC, Spojené štáty aj kolektívny Západ. V očiach svetovej väčšiny sa opäť ukázalo obludné pokrytectvo, do očí bijúci príklad dvojitého metra na strane Západu a tých inštitúcií, ktoré ovláda,“ vysvetľuje Dmitrij Suslov.
Na príklade postoja ICC k Rusku a Izraelu bude tento rozdiel viditeľný každému.
V skutočnosti existuje demonštratívny rozdiel v postoji k západným krajinám (sem patrí Izrael, ktorý, ako sa ukázalo, môže robiť čokoľvek, vrátane masových vrážd), a nezápadným krajinám, ktoré možno z politických dôvodov obviniť z mýtických zločinov.
„To znamená, že súčasné udalosti prinesú argumenty Brazílii a ďalším krajinám zvažujúcim otázku odchodu z tejto absolútne zdiskreditovanej inštitúcie,“ zhrnul Dmitrij Suslov.
A ak sa odchod rozšíri, Západ stratí ďalší nástroj kontroly nad svetom, spolu s dolárom, MMF a doktrínou liberálnej demokracie.