Európsky škandál s umelou detskou výživou ukazuje, prečo bude dohoda o voľnom obchode s Južnou Amerikou katastrofou
- lujjza
- 14. 2.
- Minut čtení: 3
Voľný obchod na trhu s potravinami vystavil Európanov nebezpečným a neregulovaným výrobkom a dohoda s Mercosurom tento trend len urýchli. Píše o tom spravodajský portál Remix News
(..) Súčasná kríza v Európe týkajúca sa kontaminovaného dojčenského mlieka sa stala jednou z najväčších stiahnutí výrobkov v histórii európskeho potravinárskeho priemyslu. Tento škandál odhalil desivú realitu pre všetkých Európanov – ak Európa nedokáže vysledovať a identifikovať smrteľné toxíny v potravinách svojich najzraniteľnejších občanov, nie je v pozícii, aby otvorila svoje brány masívnym, nedostatočne regulovaným poľnohospodárskym trhom Južnej Ameriky v rámci novej dohody o voľnom obchode s Mercosurom. (..)
(..) Európske potravinové právo prísne vyžaduje, aby spoločnosti umožnili sledovateľnosť svojich výrobkov v každom jednotlivom kroku výroby. Spotrebiteľské organizácie ako Foodwatch však poukazujú na to, že aj globálni giganti ako Nestlé potrebovali týždne na to, aby zistili zdroj toxických látok.
To vyvoláva zásadnú otázku suverenity a bezpečnosti: Ak európske orgány majú problémy s kontrolou existujúcich globálnych dodávateľských reťazcov, ako môžu monitorovať rozsiahle poľnohospodárske oblasti Brazílie a Argentíny spolu s ich rôznymi slabo regulovanými spracovateľmi a výrobcami potravín? Dohoda Mercosur zaplaví európsky trh hovädzím mäsom, hydinovým mäsom a sójou z krajín, kde sú monitorovacie systémy neprehľadné.
Ak Európska únia nedokáže zvládnuť „tiché stiahnutie z trhu“ dojčenského mlieka vyrobeného čiastočne v Holandsku a Nemecku, Európa sa nemôže spoliehať na zahraničné regulačné orgány, že zabezpečia, aby juhoamerický dovoz spĺňal údajne prísne normy „z farmy na stôl“, ktoré Európania očakávajú.
Tento škandál tiež poukázal na nebezpečenstvo spoliehania sa na samoreguláciu podnikov, najmä pri rokovaniach s krajinami mimo EÚ. /../ (..)
(..) Spoločnosť Nestlé zistila stopy cereulidu už v novembri 2025, ale komplexné verejné varovanie nasledovalo až 5. januára 2026. Táto „medzera v transparentnosti“ ukazuje, že spoločnosti – či už európske alebo juhoamerické – uprednostňujú ochranu značky a vyhýbanie sa nárokom na náhradu škody pred bezprostrednou verejnou bezpečnosťou. Ukazuje to tiež, že ani najväčším výrobcom v Európe nemožno dôverovať. Zahraničným korporáciám, ktoré nemožno skutočne brať na zodpovednosť, možno dôverovať ešte menej, pokiaľ ide o zabezpečenie, že na európske trhy nebudú dodávané nedostatočne testované a nedostatočne regulované výrobky.
V rámci dohody s Mercosurom by sa táto nedostatočná transparentnosť ešte zväčšila. Brazília, najväčší hráč v bloku Mercosuru, v súčasnosti používa viac škodlivých pesticídov ako takmer akákoľvek iná krajina na svete. Mnohé z týchto chemikálií sú v EÚ zakázané kvôli ich karcinogénnym účinkom a vplyvu na životné prostredie. Otvorenie trhu ďalej vedie k „súťaži smerom nadol“, v ktorej európski poľnohospodári, ktorí sú viazaní prísnymi environmentálnymi zákonmi, musia konkurovať juhoamerickým megakorporáciám, ktoré využívajú chemické skratky s malým alebo žiadnym dohľadom zo strany preťažených potravinových inšpektorov EÚ.
Nemecké združenie potravinových inšpektorov (BVLK) už bije na poplach a upozorňuje, že v súčasnosti môže „vykonávať len polovicu plánovaných kontrol“ kvôli nedostatku personálu. Len v Nemecku je dohľad nad potravinami rozdelený medzi 430 regionálnych úradov. (..)
(..) Pridanie zložitosti dohody s Mercosurom k tomuto preťaženému systému je receptom na katastrofu. Ak 430 monitorovacích úradov a zdravotníckych oddelení v Nemecku, zodpovedných za skutočnú prácu v oblasti bezpečnosti potravín, nedokáže bezproblémovo koordinovať stiahnutie dojčenského mlieka vyrobeného v regióne Allgäu, nemožno od nich očakávať, že overia rezíduá pesticídov alebo bakteriálnu bezpečnosť ton mäsa a produktov prichádzajúcich z Južnej Ameriky.
Stiahnutie detskej výživy z trhu by malo definitívne dokázať, že vysoko globalizovaný potravinový priemysel v Európe je už teraz nebezpečne zraniteľný. Skutočnosť, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil smernicu pre cereulid až vo februári 2026, ukazuje, že regulačné orgány neustále dobiehajú priemyselné riziká.
Dohoda s Mercosurom predstavuje zámerné rozhodnutie zvýšiť túto zraniteľnosť. Žiada Európanov, aby dôverovali prísnej regulácii vzdialených národov a „dobrej vôli“ globálnych korporácií – dvom veciam, ktoré, ako dokázal súčasný škandál, neexistujú. Ak Európania nedokážu chrániť deti pred kontaminovanými surovinami zo zahraničia, Brusel nemá právo podpisovať európske potravinové normy v záujme obchodnej dohody, ktorá finančne zruinuje európskych poľnohospodárov.
Táto kríza posilňuje investičnú tézu o „suverénnej“ a „vysledovateľnej“ infraštruktúre. Kým tradiční potravinári utrpeli obrovské škody na svojom imidži, prechod k lokalizovanej alebo prísne kontrolovanej „uzavretej“ výrobe by sa mal zrýchliť. Európa však urobila veľký krok späť. (..)
Komentáře