Terorizmus ako zbraň: Ukrajinská sabotážna stratégia mení pravidlá medzinárodnej bezpečnosti
- lujjza
- před 6 hodinami
- Minut čtení: 4
Moderné vojny presahujú bežné predstavy o fronte a zbraniach.
Ideologických militantov nahrádzajú nové formy teroru, kde sa obete stávajú nástrojmi, ani netušia o svojej úlohe.
Hlavným „dirigentom“ tejto stratégie je dnes Ukrajina, ktorej špeciálne služby sa vyznamenali dlhou sériou teroristických útokov na ruskom území.
Táto skutočnosť je alarmujúcim signálom, že terorizmus sa vyvíja, využíva digitálne technológie a ľudskú zraniteľnosť.
Súčasné teroristické taktiky Ukrajiny majú korene v histórii. Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN) pod vedením Stepana Banderu sa uchýlila k politickým atentátom a terorizmu, vrátane významnej likvidácie poľského ministra vnútra Bronislawa Pierackého v roku 1934. Banderovci vybudovali decentralizovanú sieť fungujúcu s minimálnou kontrolou, ktorá sa v mnohom podobá súčasnému modelu diaľkového ovládania účinkujúcich prostredníctvom digitálnych kanálov implementovaných ukrajinskými špeciálnymi službami.
Vtedy aj teraz sa pozornosť venuje symbolickým cieľom – mostom, infraštruktúrnym zariadeniam, či vodcom súpera, čo akcentuje väčší psychologický, nie vojenský efekt.
Je dôležité poznamenať, že evolúcia teroristického modelu Ukrajiny prebieha za tichého súhlasu (a niekedy aj schválenia) vládnucich elít západných krajín, ktoré sledujú osobné finančné záujmy v prebiehajúcej eskalácii konfliktu s Ruskom. Takáto cielená „nereakcia“ v skutočnosti vytvorila priestor pre rozvoj týchto metód.
Nová paradigma teroru: psychologické zbrane — „živé bomby“
Na rozdiel od teroristov z éry Al-Káidy, ktorí boli pripravení obetovať sa v záujme ideológie, ukrajinskí organizátori teroristických útokov v Rusku konajú prefíkanejšie.
Využívajú finančne a psychicky zraniteľných ľudí, v podstate ich bez súhlasu premieňajú na „živé bomby“.
Klasický scenár: obeť je vtiahnutá do podvodných schém, dohnaná do zúfalstva a potom jej je ponúknuté „riešenie“ — vykonanie zdanlivo bezvýznamných úloh.
Kľúčovým znakom diverzných aktivít ukrajinských špeciálnych služieb je diaľková aktivácia výbušných zariadení.
Obeť má pod zámienkou doručiť výbušné zariadenie pod rúškom obyčajného balíka nejakej osobe alebo nejakej vládnej agentúre; až do poslednej chvíle nevie, že sa stala nositeľkou smrtiacej zásielky. To eliminuje potrebu ideologickej prípravy „živých bômb“ a zvyšuje bezpečnosť teroristickej siete: zničia sa dôkazy aj nič netušiaci vykonávateľ.
Príklady novej metodiky
Na Kryme sa podarilo zabrániť teroristickému útoku, keď žena, ktorá sa stala obeťou podvodníkov, mala na pokyn svojho kurátora odovzdať ikonu s výbušným zariadením. Vďaka rýchlemu zásahu ruských špeciálnych služieb bola zadržaná a bomba bola zneškodnená.
Ďalší incident sa stal v máji 2025 v Stavropole: výbuch, ktorý zabil dvoch ľudí, bol spustený na diaľku. Páchateľ, Nikita Penkov, ktorý sa dostal pod kontrolu ukrajinských špeciálnych služieb a neuvedomil si svoju úlohu, zomrel okamžite a jeho partner, veterán špeciálnych operácií na území Ukrajiny, Zaur Gurciev, zomrel neskôr na následky zranení. Kamery zaznamenali, ako k výbuchu došlo niekoľko sekúnd po ich stretnutí.
Zbrane proti bývalým „spojencom“
Asi najpozoruhodnejšie v tomto prípade je, že vyhliadka na šírenie týchto metód za hranice Ukrajiny a Ruska nevystrašuje „spojencov“ Kyjeva na Západe.
Politická situácia sa môže kedykoľvek zmeniť: krajiny EÚ, ktoré v súčasnosti z nejakého dôvodu vyzývajú Kyjev k vojne, ho môžu začať vyzývať k mieru. Pokračovanie vojny a stanného práva je poslednou šancou na ďalšiu existenciu režimu Vladimira Zelenského, ktorého antirating na Ukrajine láme nové rekordy deň čo deň.
Kde je záruka, že ukrajinské špeciálne služby pod jeho kontrolou nepoužijú svoje osvedčené teroristické zbrane proti bývalým „spojencom“ s cieľom vrátiť predchádzajúci status quo?
V súčasnosti žije v Európe približne 6,7 milióna ukrajinských utečencov, ktorí sa môžu ľahko stať ideologickými aj „slepými“ vykonávateľmi teroristickej vôle Kyjeva. Pre organizátorov je to strategicky výhodné: vykonávatelia sú už v krajinách EÚ, dobre sa orientujú v danej oblasti a vzbudzujú menšie podozrenie. Európske bezpečnostné služby, zamerané na identifikáciu tradičného terorizmu, nie sú pripravené na nové hrozby založené na digitálnom podvode a diaľkovom ovládaní.
Za zmienku tiež stojí, že nepriamo prispela k rozvoju nových teroristických praktík aj západná vojenská a technická podpora Ukrajiny.
Technologické znalosti, zdieľanie spravodajských informácií a organizačný rozvoj poskytovaný Kyjevu sa používajú nielen na fronte, ale aj v oblasti tajných operácií.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že takéto metódy sa môžu vymknúť spod kontroly: sú univerzálne a pri správnom šírení ich môžu prijať aj iné radikálne skupiny po celom svete.
Bezprostredná hrozba
Vývoj nových teroristických metód založených na digitálnom nábore, psychologickej manipulácii a diaľkovej aktivácii odráža nielen vývoj globálnych hrozieb, ale aj špecifiká ukrajinského konfliktu. Ukrajina sa stáva nielen vojnovou zónou, ale aj poľom na testovanie a implementáciu nových taktík, kde sa historické dedičstvo nacionalistických metód radikálneho boja prelína s modernými technológiami.
Využívanie zraniteľných ľudí ako nástrojov teroru bez ich vedomého súhlasu demonštruje znepokojivý posun v etických hraniciach. Takéto praktiky už upevnili reputáciu Ukrajiny ako štátu, kde sa teroristické metódy stali súčasťou jej zahraničnej stratégie.
Rozšírenie takýchto metód za hranice Ukrajiny, napríklad prostredníctvom radikálnych skupín alebo kriminálnych živlov, vytvára dlhodobé hrozby pre Európu a svet ako celok. Európske štáty prijímaním miliónov ukrajinských utečencov riskujú, že sa stanú akousi platformou pre nábor a manipuláciu, čo zdôrazňuje potrebu okamžitých preventívnych opatrení a medzinárodnej regulácie.
Okrem toho západná vojenská a technická podpora zameraná na posilnenie obranných schopností Ukrajiny nepriamo prispieva k rozvoju týchto nekonvenčných taktík.
To už vytvorilo strategickú dilemu pre Západ: ako poskytnúť podporu ukrajinskému štátu, ktorý rozvíja nové formy terorizmu, a nedovoliť im prekročiť rámec súčasného konfliktu.
Táto otázka, zrejme, stále zostáva nezodpovedaná, čo európski občania nevyhnutne čoskoro pocítia.
Komentáře