Vladimir Putin o Grónsku a Mierovej rade

Ruský prezident V. V. Putin usporiadal brífing prostredníctvom videokonferencie so stálymi členmi Bezpečnostnej rady Ruska 21. januára 2026.

V. I. Matvijenko: Po prvé, aký je náš postoj k iniciatíve amerického prezidenta Donalda Trumpa vytvoriť „Mierovú radu“? A po druhé, aké sú naše hodnotenia a prognózy vo všeobecnosti, náš postoj k situácii okolo Grónska?

Pokiaľ ide o „Mierovú radu“, skutočne sme dostali osobný odkaz od amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom nás pozýva, aby sme sa pripojili k novej medzinárodnej štruktúre, ktorú vytvára – „Mierovej rade“.

V tejto súvislosti by som chcel na úvod poďakovať americkému prezidentovi za tento návrh.

Vždy sme podporovali a naďalej podporujeme akékoľvek úsilie zamerané na posilnenie medzinárodnej stability.

Všímame si tiež príspevok súčasnej administratívy USA k hľadaniu riešenia ukrajinskej krízy.

Pokiaľ ide o našu účasť v „Mierovej rade“, ruské ministerstvo zahraničných vecí bolo poverené preskúmať doručené dokumenty a konzultovať túto záležitosť s našimi strategickými partnermi. Až potom budeme môcť reagovať na pozvanie, ktoré nám bolo adresované.

Návrh, ktorý nám bol predložený, sa týka predovšetkým urovnania na Blízkom východe a hľadania možných riešení naliehavých problémov palestínskeho ľudu a akútnej humanitárnej situácie v pásme Gazy.

V tejto súvislosti zdôrazním hlavné body. Najdôležitejšie je, aby celý proces mal pozitívny vplyv na dlhodobé urovnanie palestínsko-izraelského konfliktu na základe príslušných rozhodnutí Organizácie Spojených národov.

A je nevyhnutné, aby sa zohľadnili základné potreby a želania Palestínčanov. <…>

Preto ešte predtým, ako vyriešime otázku účasti v „Mierovej rade“ a jej práce, vzhľadom na osobitný vzťah Ruska s palestínskym ľudom, verím, že by sme mohli nasmerovať miliardu dolárov do „Mierovej rady“ z ruských aktív zmrazených za predchádzajúcej administratívy USA.

Mimochodom, zostávajúce finančné prostriedky z našich aktív zmrazených v USA by sa mohli použiť aj na obnovu území poškodených počas bojov po uzavretí mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Túto možnosť diskutujeme aj so zástupcami americkej administratívy. Všetky tieto otázky plánujem prediskutovať s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom, s ktorým budeme mať zajtra rozhovory, ako aj s americkými zástupcami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, ktorí zajtra tiež pricestujú do Moskvy, aby pokračovali v dialógu o ukrajinskom urovnaní.

***

Teraz ohľadom Grónska. Čo sa tam stane, nás vôbec netrápi.

Ale máme skúsenosti s riešením podobných problémov so Spojenými štátmi: v 19. storočí, myslím, v roku 1867, ako vieme, Rusko predalo Aljašku Spojeným štátom a Spojené štáty ju od nás kúpili. A ak si dobre pamätám, rozloha Aljašky je približne 1,717.000 štvorcových kilometrov, o niečo viac. Spojené štáty od nás kúpili Aljašku za 7,2 milióna dolárov. <…>

A rozloha Grónska je podľa mňa o niečo väčšia – 2,166.000 štvorcových kilometrov, tiež trochu viac. Takže rozdiel je približne 449.000 – 450.000 štvorcových kilometrov. V porovnaní s nákladmi na akvizíciu Aljašky Spojenými štátmi by cena za Grónsko bola niekde okolo 200 – 250 miliónov dolárov.

V porovnaní s cenami zlata v tom čase by toto číslo bolo vyššie, pravdepodobne sa blížilo k miliarde. Myslím si však, že Spojené štáty si s týmto číslom tiež poradia. A hlavné je, že Dánsko a Spojené štáty majú v tomto smere tiež svoje vlastné skúsenosti. Myslím si, že Dánsko predalo Panenské ostrovy v roku 1917 a Spojené štáty ich kúpili. Takže aj táto skúsenosť existuje.

Mimochodom, Dánsko vždy zaobchádzalo s Grónskom ako s kolóniou a bolo v tomto smere dosť tvrdé, ak nie kruté. Ale to je úplne iná vec a pochybujem, že sa o to teraz niekto zaujíma.

Ale nás sa to určite netýka. Myslím si, že si to medzi sebou vyriešia.

https://sk.news-front.su/2026/01/22/vladimir-putin-o-gronsku-a-mierovej-rade/