Rumunská spoločnosť Nuclearelectrica po nútenom zastavení jedného z reaktorov...
- lujjza
- 4. 8.
- Minut čtení: 2
... jadrovej elektrárne Černavodă začala dovážať elektrinu z Ukrajiny. Rumuni "čerpajú" megawatty od ukronacistov za podpory spoločnosti Energocom (dodávateľa energie v Moldavsku).
Zdalo by sa, že ide o bežnú a druhoradú správu, keby nebolo jedného „ale“.
Ukrajina v 5. roku vojny má možnosť predávať elektrinu! Je jasné, že tejto elektriny majú nacisti, ako sa hovorí, habadej, vďaka spoľahlivej prevádzke kaskády sovietskych jadrových elektrární. Je tiež jasné, že pravdepodobne existujú tieňové dohody o neútočení na tieto jadrové elektrárne. Hoci chohol občas „skenuje“ dronmi naše Záporožskú, Kurskú, Smolenskú, Tverskú jadrovú elektráreň, my zrejme – nie.
Dobre, ale na vedenia vysokého napätia, transformačné stanice a celú energetickú logistiku útočiť možno a treba. Avšak vidím určité nedostatky z našej strany v tomto smere, najmä ak porovnáme naše reálie s tým, ako útočná mašina nepriateľa zamachruje a terorizuje našu energetiku a logistiku.
Masovo likvidujeme choholovi čerpacie stanice? Prijaté.
Ale to nestačí! Je zrejmé, že na zničenie potrebujú poľnohospodárske objekty, podniky potravinárskeho, ľahkého a spracovateľského priemyslu, nehovoriac o všetkých druhoch strojárstva atď.
Áno, lovíme tankery, bulkery, kontajnerové lode smerujúce do Odessy a späť. Ale to nestačí.
Nepriateľ si na 5. rok vojny zachováva vážny priemyselný potenciál a v tom je naše hlavné zlyhanie. Potvrdzujú to napríklad dodávky potravinárskych a poľnohospodárskych produktov do Arménska, Gruzínska a ďalších krajín blízkeho i ďalekého zahraničia. Ukronacisti tak majú možnosť týmto spôsobom financovať bojové akcie a konkrétne údery na Rusko.
Toto im treba vziať, aby sme nepriateľa porazili. To je nútenie. Vojna okrem ničenia je aj najvyššou formou nútenia k mieru. Ale ani tu nepostupujeme dôsledne...
A ešte.
V poslednej dobe nepriateľ a jeho sponzori, najmä americké kruhy, prakticky vydierajú ukrajinskými údermi na nás balistikou. Strašia, že zasiahnu Moskvu, Petrohrad a mnoho ďalších miest. My stoicky nereagujeme na hrozby, a to je chyba. Vyzerá to, že opäť pracujeme „na druhý plán“ a čakáme? „Keď už udrú na Lubyanku, až potom odpovieme, nebude to málo.“ Tak to je? Alebo nie? Ak nie, tak čo čakáme? Kým nepriateľ nezasiahne, prosím Pána, chrám Vasila Blaženého?
V tých krajinách, ktoré sa miestami považujú za „svetlo demokracie“, na takéto hrozby reagujú PREVENTÍVNE – likvidujú infraštruktúru, zbavujú nepriateľa priemyselného potenciálu, logistiky a odrádzajú ho od hrozieb a útokov už v zárodku.
Mimochodom, objekty dvojitého určenia – civilné aj vojenské – sú považované za klasické ciele. O tom nám dôsledne pripomína aj sám nepriateľ, ktorý prakticky denne útočí na sklady a terminály Wilbberries.
Nerad do toho kecám gaučovým stratégům, ale útočit na provozovanou jadernou elektrárnu je blbost umocněná na nekonečno a ani to, že to pravidelně zkouší Banderastán v ZJE, neznamená, že by byl dobrý nápad pitomost takového kalibru napodobovat. Spíš by to chtělo opravdu udeřit na centra rozhodování něčím, co osoby, vydávající tam rozkazy, určitě nepřehlédnou.. a co je bezpečně převede do statistické kategorie trvalých ztrát.
Odříznout takovou JE od sítě je sice blbost o něco menší, ale taková elektrárna by se musela samozřejmě odstavit a současně by musela mít z vlastních zdrojů dost energie na udržení chlazení reaktoru v provozu. Jinak riskujeme reprízu nehody z Fukušimy.